SOS Kremnica

Medzinárodná konferencia Baníctvo ako požehnanie a prekliatie mesta Kremnice

Organizátori konferencie: Mesto Kremnica, Mincovňa Kremnica. š. p., NBS – Múzeum mincí a medailí Kremnica, o. z. SOS Kremnica, o. z. Kremnica nad zlato

     V dňoch 26. a 27. júna 2007 sa uskutočnila v Kremnici v priestoroch radnej siene Mestského úradu medzinárodná konferencia Baníctvo ako požehnanie a prekliatie mesta Kremnice. Podujatia, nad ktorým prebrali záštitu Doc. Ing. Milan Murgaš, CSc., predseda Banskobystrického samosprávneho kraja a RNDr. Zuzana Balážová, primátorka mesta Kremnice, sa zúčastnili odborníci z oblasti geológie, prírodných vied, ekológie, archeológie, pamiatkového výskumu a histórie, a to zo Slovenska, Nemecka, Českej republiky a Maďarska. Všetci referujúci zhodne konštatovali, že plánovaná neúmerne veľká povrchová ťažba zlata (pripravovaná kanadskou spoločnosťou Tournigan Gold Corporation a jej dcérskou slovenskou firmou Kremnica Gold, a. s.) by mala na Kremnicu ako turistické centrum veľmi negatívny dopad. Ťažba by zastavila sľubne sa rozvíjajúci turizmus, nedokázala by nahradiť počet pracovných miest, o ktoré by mesto (dnes so 7 %-nou nezamestnanosťou) tak prišlo a znehodnotila by cenu nehnuteľností a súkromného majetku obyvateľov. Mestu by nepomohli ani nepatrné poplatky za vyťažený nerast (max. 5 %) a problematické je aj vytváranie fondu na rekultiváciu povrchovej bane s úpravňou a odkaliskom.

 

     Mínusy plánovanej ťažby majú tak výrazne sociálny rozmer. Navyše je ťažba v rozpore s Národnou stratégiou trvalo udržateľného rozvoja SR, v ktorej sa okrem iného zdôrazňuje minimalizácia využívania neobnoviteľných zdrojov, uprednostňovanie preventívnych opatrení pred odstraňovaním nežiadúcich následkov činností, ako aj účasť obyvateľov obcí na rozhodovaní a posilnenie verejnej kontroly. Geológovia akcentovali najmä fakt, že súčasná legislatíva SR nevyhovuje potrebám súčasnej európskej a slovenskej ekonomiky, pretože je zmesou geologicko-banských archaizmov z obdobia studenej vojny a nových inštitútov výrazne zvýhodňujúcich súkromných ťažiarov pred skutočnými vlastníkmi nerastného bohatstva. Negatívny postoj k plánovanej ťažbe zaujali geológovia aj z pohľadu jej neúmernej veľkosti v rámci husto osídlenej - typicky európskej - kultúrnej krajiny. Problém je aj v tom, že len mizivé percento zo ziskov z ťažby v minulosti ostávalo na území Slovenska. Existuje obava, že slovenská legislatíva umožňuje takýto charakter podnikania aj dnes. Východiskom je úprava legislatívy, bránenie sa tým, že sa štát bude chovať ako zodpovedný vlastník surovín a nie ako služobník monopolov, ako aj cielené zvyšovanie sebadôvery občanov SR a akcent na fenomén vlastnej identity, ktorý človeka viaže k jeho životnému prostrediu. 

     Prírodovedci poukázali na bohatstvo fauny a flóry v okolí Kremnice s výskytom vzácnych endemických druhov. Čo sa týka historického i súčasného využitia kultúrnej krajiny bola oblasť Kremnice charakterizovaná ako ekologicky výrazne stabilná, čo je veľkým pozitívom. Kremnica tak dokáže ponúknuť záujemcom vyváženú zmes prírodno-kultúrnych lákadiel. Za zachovanie prírodných hodnôt Kremnice sa oficiálne postavili aj predstavitelia organizácií Karpatských Nemcov na Slovensku i v Nemecku (niekdajší obyvatelia regiónu Kremnice). 

     Historici jednomyseľne konštatovali, že kremnické baníctvo už svoju historickú úlohu splnilo. Preslávilo Kremnicu a urobilo jej meno vo svete. Z toho vyplynulo, že dnes je dôležité predovšetkým budovanie na tejto tradícii a ochrana kultúrneho dedičstva, pretože súčasnou ťažbou zlata sa už Kremnica nepreslávi, zmení sa na mesačnú krajinu a príde aj o starú slávu, lebo ju nebude mať čím prezentovať. Je nesporným faktom, že v stredoveku sa o mesto zaujímali najväčšie európske firmy ako Bardiovci, Mediciovci a neskôr Fuggerovci a baníctvo tvorilo jeden zo základných pilierov uhorského hospodárstva. Situácia sa však odvtedy výrazne zmenila. Slovenská ekonomika nestojí na baníctve a záujemcovia o ťažbu na Slovensku nepatria k svetovým finančným – a zároveň etablovaným – lídrom, čo sa týka skúseností, kapitálu, dôveryhodnosti i profesionality. Niekdajším zlatom je dnes samotná Kremnica so svojím kultúrnym a architektonickým dedičstvom, ktorého ochranou a využívaním získava Kremnica ekonomicky omnoho viac, ako by mala z ťažby. Zdôraznená bola na konferencii aj skutočnosť, že už v minulosti (na príklade 18. storočia) si ľudia uvedomovali ekologické aspekty baníctva a hutníctva. Základom pre rozmach turizmu v Kremnici sú jej prírodné, kultúrne a historické hodnoty. Akcentovaný bol preto význam pamiatkovo chránených celkov mesta, svetovo unikátnej kremnickej mincovne (nepretržite pracujúcej od roku 1328), ako aj to, že Kremnica vždy vábila najvýznamnejších svetových štátnikov a vedcov.

     V rámci konferencie si účastníci prezreli NBS – Múzeum mincí a medailí, novú expozíciu Mincovne Kremnica, š. p. i lokalitu v oblasti tzv. Šturca, kde je plánovaná ekologicky a ekonomicky neakceptovateľná ťažba zlata. Na jeseň roku 2007 budú všetky príspevky z konferencie publikované v samostatnom tlačenom zborníku.