SOS Kremnica

Výstava Stará dobrá Kremnica alebo Kremnica ako si ju nepamätáme

Historická architektúra má svoju vysokú hodnotu. Jej múry, trámy či omietky si totiž pamätajú nielen zručnosť tvorcov, ale aj všakovaké - veselé i smutné - ľudské príbehy. A v tom tkvie jej magická príťažlivosť...

Občianske združenie SOS Kremnica spolu s NBS - Múzeom mincí a medailí Kremnica pripravilo v roku 2003 pre verejnosť výstavu s názvom Stará dobrá Kremnica alebo ako si Kremnicu nepamätáme.
Vernisáž výstavy v galérijných priestoroch múzea sa uskutočnila 13. novembra 2003. Veľkému počtu prítomných sa prihovorili zástupcovia združenia, múzea, ako i primátor mesta Kremnice Ing. Miroslav Nárožný. Vernisáž spríjemnila svojou tvorbou kremnická pop-rocková kapela Regiment inštrument. Výstava mala veľký úspech a trvala do konca februára roku 2004.


Na výstave Stará dobrá Kremnica alebo ako si Kremnicu nepamätáme bola prezentovaná pestrá paleta zaujímavo kombinovaných pohľadov na staré zákutia mesta. Hlavným cieľom výstavy bola prezentácia jeho stavieb, resp. štvrtí, ktoré boli v minulosti asanované. Odstránením ich pôvabu a hodnoty, žiaľ, stratila Kremnica veľa zo svojej atraktivity a malebnosti.
So „starou dobrou“ Kremnicou sa na výstave mohli návštevníci zoznámiť prostredníctvom maľovaných obrazov, kresieb, grafík, pohľadníc, fotografií a trojrozmerných predmetov. Exponáty (trojrozmerné i obrazové) poskytlo NBS - Múzeum mincí a medailí Kremnica, občianske združenie SOS Kremnica a niekoľkí jednotlivci (Roman Vykysalý, Ivan Andráši a ďalší). Autorsky boli zastúpení najmä známi kremnickí výtvarní umelci: absolvent viedenskej Akadémie výtvarných umení Vojtech Angyal († 1928), jeho syn Gejza Angyal († 1956), ktorý vyštudoval Vysokú školu výtvarných umení v Budapešti, ďalej Viktor Hermély († 1973), ktorý študoval takisto v Budapešti a napokon Rafael Longino (1891 - ?), rovnako absolvent Vysokej školy výtvarných umení v Budapešti. Nemenej zaujímavo však na výstave pôsobili i maľby bývalého riaditeľa múzea Otta Hellensteina, Lehotzkého práce, ako aj diela ďalších autorov.
Fotografie a pohľadnice boli umiestnené na osobitných paneloch, na ktorých boli popri historických pohľadoch na mesto a jeho štvrte prezentované aj zábery na zničené a asanované domy i súčasné pohľady na dané miesta. Obrazový materiál vhodne dopĺňali trojrozmerné predmety – rôzne súčasti domovej architektúry (tehly, kachlice, kovania, zámky), tabuľky s názvami ulíc v slovenskom a nemeckom jazyku z obdobia Slovenskej republiky 1939 – 1945, medaily, pôvabná secesná výkladná skriňa, maliarsky stojan Gejzu Angyala, kvalitné kované barokové dvere atď.
Vystavené obrazové dokumenty a predmety boli rozdelené do celkov pridržiavajúcich sa topografického rozdelenia mesta Kremnica. V dôsledku udelenia mestských privilégií v roku 1328 došlo v Kremnici k zliatiu viacerých menších banských osád zoskupených okolo kaplnky sv. Michala – Ondreja do jedného právneho celku. Postupne došlo k dobudovaniu Mestského hradu, pod ktorým vyrástlo centrálne námestie a niekoľko predmestí, ktorých počet do polovice 15. storočia stúpol na 9 – Solergassen, Solergrund, Plessmarkch, Spitalgassen, Longgassen, Huntsmarkch, Perkgassen, Im alden Kamerhoff a Neustifft. V priebehu ďalších 500 rokov k nim pribudli len dve nové štvrte – osídlenie pod a na Rembíze a štvrť pod Kalváriou. V 19. storočí prešla plynule táto sústava do uličného systému. Na výstave tento proces dokumentovala mapa a zoznam kremnických ulíc z prelomu 19. a 20. storočia. Dnes už len málokto vie, že v Kremnici boli také malebné uličné názvy ako Stromový rad, Jarková, Mostová, Schodová, Lúčna a Mestskodomská ulica či Dolná hradná alebo Záhradná medzierka.    
V prvej výstavnej miestnosti boli umiestnené celkové pohľady na Kremnicu, v druhej pohľady na Mestský hrad, Zámocké námestie, Hlavné - dnes Štefánikovo - námestie, Dolnú bránu, Hornú  - dnes Kutnohorskú - ulicu a Školskú -  dnes Križkovu - ulicu, v tretej miestnosti si mohli návštevníci pozrieť ako kedysi vyzerala Dolná ulica, Zvolenská dolina, Mlynská ulica a Huty (dnes ulica J. Horvátha), Rembíz a niektoré Banské objekty a Výletné miesta. Kremnickej Kalvárii bola venovaná samostatná vitrína, v ktorej boli umiestnené dobové a súčasné fotografie a „zhrdzavené, pokrútené“ torzo jednej z pôvodných okeníc kostolíka. Zaujímavé je, že mnohé menej známe miesta na Veterníku či Zlatej ulici sa podarilo za pomoci obyvateľov mesta identifikovať na vernisáži výstavy.
Výstava Stará dobrá Kremnica prezentovala podoby mesta v časovom rozpätí od konca 19. do 80. rokov 20. storočia. Dôvodom k takémuto vymedzeniu bolo množstvo zachovaného obrazového materiálu i fakt, že za posledné storočie Kremnica pomerne výrazne zmenila svoju tvár. Veľkým zásahom do kompaktnej mestskej zástavby s honosnými domami, kúpeľmi či hostincami boli nielen statické poruchy na konci 19. storočia a záver druhej svetovej vojny, ale aj 70. a 80. roky minulého storočia, kedy došlo v meste k asanovaniu mnohých objektov pri mestských hradbách, na hutách a na mieste dnešnej hlavnej štátnej cesty. Za svoje vzali i posledné drevenice, klopačka či kalvársky kostol (ten bol v roku 2007 zrekonštruovaný). Preto bolo možné dať výstave už spomenutý podtitul Ako si Kremnicu nepamätáme.  

Jednotlivé štvrte

1) Mestský hrad a Zámocké námestie

Mestský hrad vznikol v priebehu 13. až 15. storočia. Bolo to najstaršie administratívne, obranné, cirkevné a kultúrne centrum Kremnice. Jeho najstaršou stavbou je románska rotunda sv. Michala – Ondreja. Na hrade bola i pôvodná mestská radnica. Na prelome 14. a 15. storočia vznikla na sever od neho nová sídelná štvrť tzv. Neustifft („Najštift“) - Zámocké námestie.

2) Hlavné - dnes Štefánikovo - námestie

Centrálne umiestnené Hlavné námestie - Rýnok vzniklo pod Mestským hradom v priebehu 14. storočia. Viacero meštianskych domov stojacich na námestí bolo asanovaných po druhej svetovej vojne, väčšina honosných pôvodne gotických budov sa však zachovala dodnes. Na námestí stál aj monumentálny farský kostol Panny Márie, ktorý bol zbúraný v roku 1880. K dominantám námestia patrí impozantný trojičný stĺp postavený v rokoch 1765 – 1772, rozsiahly františkánsky kláštor z polovice 17. storočia a mincovňa, ktorá pracuje nepretržite od roku 1329. Pôvodne ležala smerom na sever od námestia, do vnútra hradieb bola z bezpečnostných dôvodov presunutá v tretine 15. storočia. Trhové právo získala Kremnica v roku 1425 a práve námestie bolo miestom, kde sa jednotlivé trhy konávali.

3) Dolná brána

Mestské opevnenie vzniklo v Kremnici na začiatku 15. storočia. Okrem viacerých obranných bášt malo aj tri vstupné brány – Hornú, Bystrickú a Dolnú. Prvé dve boli asanované v rokoch 1872 - 1873. Vďaka maliarovi Vojtechovi Angyalovi sa podarilo zachrániť aspoň tretiu z nich – Dolnú bránu aj s predsunutou vežou tzv.barbakanom, na ktorom sa nachádza umelecky hodnotná výzdoba. Spomenuté asanácie spadajú do obdobia, kedy Kremnica stratila všetky svoje pôvodné meštianske práva a prechádzala obdobím hospodárskeho úpadku. Situácia v meste sa ustálila po roku 1880, kedy Kremnica vyhrala veľký majetkový spor so štátom o lesy. Domy stojace v okolí Dolnej brány boli zbúrané po druhej svetovej vojne a v 80. rokoch 20. storočia. 

4) Horná ulica - dnes Kutnohorská

Horná ulica tvorila spojnicu medzi námestím a najstarším hospodárskym centrom Kremnice, ktoré ležalo na spojnici dvoch výbežkov doliny Kolner, ktorá sa v rokoch 1442 – 1443 označuje aj ako Baba stará. Tu ležala najstaršia mincovňa i sídlo kráľovského komorského úradu. V Hornej ulici stálo viacero zaujímavých stredovekých a renesančných domov, z ktorých mnohé sa zachovali až dodnes. Stála tam aj socha sv. Floriána z 18. storočia, ktorá je dnes umiestená na nádvorí múzea. V 19. storočí vznikla v Hornej ulici tzv. remenárka, táto továreň bola po druhej svetovej vojne čiastočne asanovaná a prebudovaná na školskú budovu.

5) Školská ulica – dnes Križkova

Pôvodne Školská, dnes Križkova ulica sa začína pri evanjelickom kostole postavenom v 20. rokoch 19. storočia. V druhej polovici uvedeného storočia vznikla v jeho susedstve malebná židovská synagóga, ktorá bola asanovaná po druhej svetovej vojne. Na konci 19. storočia vzrástol v Kremnici v dôsledku hospodárskeho rozvoja počet úradov a škôl. Dôkazom toho je dodnes stojaca budova reálneho gymnázia z roku 1872, budova meštianskej a ľudovej školy z roku 1885 a budova ústavu pre hluchonemých z roku 1903. Tieto inštitúcie dali prirodzene pomenovanie celej ulici. Dominantou Školskej ulice bol aj impozantný hotel a hostinec Jeleň s prvým kremnickým kinom, zbúraný bol po druhej svetovej vojne. Nie celkom nezaujímavou stavbou bol i ateliér maliara a grafika Viktora Hermélyho, ktorý stál na mieste dnešného obchodného domu „Jednota“.

6) Dolná ulica
 
Dolná ulica patrí k najstarším sídelným štvrtiam Kremnice. Pôvodne sa skladala z dvoch častí, ktoré sa v 18. storočí spojili do jednej ulice. Do dnešných dní si zachovala takmer svoj pôvodný výzor. Na spodnom okraji ulice vznikol medzi rokmi 1382 – 1393 najstarší kremnický špitál s gotickým kostolom sv. Alžbety. Mladšia zástavba situovaná na juh od špitála bola asanovaná pri stavbe cesty na prelome 70. a 80. rokov minulého storočia. Kremnica tak prišla okrem iného i o zaujímavú atypickú budovu bitúnku. Na prelome 19. a 20. storočia sa v dôsledku dobrej komunikačnej polohy Dolnej ulice sem postupne presunula väčšina obchodov so svojimi pôvabnými výkladmi a vývesnými štítmi i kremnické korzo. Kremnica bola v minulosti vždy mnohonárodnostným mestom. Zaujímavo ilustruje túto skutočnosť sčítanie ľudu z roku 1910, kedy v meste žila 1/3 Nemcov, 1/3 Slovákov a 1/3 Maďarov.   

7) Zvolenská dolina

Zvolenská alebo dolina Soler bola v stredoveku veľmi dôležitým hospodárskym centrom Kremnice, pretože v nej na potoku pracovalo množstvo banských mlynov a stúp. Spomína sa už v listine z roku 1331. Svoju hospodársku funkciu si čiastočne udržala aj v nasledujúcich storočiach. Nachádzali sa v nej viaceré manufaktúry a továrne – starý meštiansky pivovar, v ktorého susedstve vznikol v 19. storočí veľký hotel,  známa továreň na fajky firmy Šťastný, továreň na výrobu škatúľ či mestská píla. Pozoruhodné je, že vo Zvolenskej doline sa dodnes zachovalo niekoľko typických drevených baníckych domov.

8) Mlynská ulica a Huty - dnes J. Horvátha

Pomenovanie Mlynskej ulice i Hút má zrejmý pôvod. Na Mlynskej ulici ležal arcibiskupský i mestský obilný mlyn. Neskôr tu vznikol aj mlyn na papier. Na južnom okraji mesta sa nachádzali kremnické huty, ktoré boli do konca 18. storočia najvýznamnejším hutníckym zariadením v stredoslovenských banských mestách. V roku 1751 ich poctil svojou návštevou aj cisár František Lotrinský. Dnes na ich mieste stojí panelové sídlisko s rovnakým názvom. Na Mlynskej ulici stáli viaceré veľmi hodnotné objekty – Mestské kúpele, Hlavný skúšobnícky úrad či barokový zájazdný hostinec. Všetky boli zrútené pri stavbe viacprúdovej cesty v rokoch 1979 - 1980.

9) Banské objekty

Kremnica za svoj vznik a rozvoj vďačí baníctvu. Zlato sa tu ťažilo od stredoveku do roku 1970. V dôsledku banskej činnosti vzniklo v Kremnici viacero pozoruhodných stavieb – napríklad Turčekovský vodovod, odvodňovacie dedičné štôlne či v rokoch 1914 – 1921 postavená podzemná elektráreň na šachte č. 4, ktorá sa nachádza v 245-metrovej hĺbke a pracuje dodnes. Deštrukcii sa žiaľ nevyhli ani viaceré kremnické banské objekty. Uveďme za všetky aspoň masívny banský objekt za banským riaditeľstvom a banskú klopačku. 19. a 20. storočie bolo obdobím postupného úpadku kremnického baníctva. V roku 1900 pracovalo v baniach 416 ľudí, v priemysle 1555, v poľnohospodárstve 128, v lesných odvetviach, 108, v obchode a bankovníctve 210, v doprave 153, ostatok tvorili ľudia vo verejnom a voľnom zamestnaní, nádenníci, slúžky atď. 

10) Výletné miesta v Kremnici

Kremnickí mešťania sa v minulosti samozrejme nevenovali len pracovným povinnostiam, ale rovnako ako je tomu i dnes oddychovali. Dôkazom toho je aj vznik viacerých výletných miest v Kremnici na prelome 19. a 20. storočia. Známou oddychovou zónou bol východný cíp Zvolenskej doliny tzv. Lovecký roh (Jägerhorn, Vadászkürt - „Vodáskürt“), kde vznikli viaceré secesné výletné vilky a sanatórium. Prechádzalo sa k nim okolo kaplnky sv. Anny z 18. storočia a zaujímavého honvédskeho pamätníka, ktorý bol po prvej svetovej vojne prebudovaný na pamätník padlým. K ďalším oddychovým zónam patrilo Výletné jazero na Rembíze a ozdravovňa Šaferaj. Ich vybudovanie súviselo s rozvojom cestovného ruchu i so spoločenským životom v meste. V Kremnici existovalo v spomenutom období viacero spolkov – Meštiansky strelecký spolok, Korčuliarsky spolok, Banský a hutnícky spolok, Klub čiernej kávy, spolok Kasíno atď. Každodenný život v Kremnici nevšedne ilustruje tzv. („takzvaný“) Sumpfbuch, kniha veselých zápisov členov spolku Kasíno. Nachádza sa v nej aj zaujímavá slovenská pijanská básnička: „Hurra! Bratia! Chyťme sa pohára! Pime tu vlahu otca Gambrina, Pivo to žitiu nebe otvára – Sem pivo! Sem sa švárna dievčina.“

Názvy ulíc v Kremnici medzi rokmi 1867 – 1918

Akna utcza – Šachtová ulica
Állomáshoz-vezető gyalog-út – K železnici vedúca cesta pre chodcov
Állomáshoz vezető szekér-út – K železnici vedúca cesta pre vozy
Alsó-utcza – Dolná ulica
Alsó-vár-köz – Dolná hradná medzierka
Árok-utcza – Jarková ulica
Aranyforgács-utcza – Ulica zlatých stružlín
Bástya-köz – Baštová medzierka
Császár (út) – Cisárska (cesta)
Dobozgyár-köz – Medzierka pri továrni na krabice
Fa-sor – Stromový rad
Felső-utcza – Horná ulica
Felső-vár-köz – Horná hradná medzierka
Fő-Tér – Hlavné námestie
Gyár-köz – Továrenská medzierka
Gyár-utcza – Továrenská ulica
Hámor-Tér – Hámorské námestie
Híd-utcza – Mostová ulica
Iskola-utcza – Školská ulica
Jánosrét-köz – Lúčanská medzierka
Játék-Tér - Námestie pri ihrisku
Kalvária–utcza – Kalvárska ulica
Kért-köz – Záhradná medzierka
Kohó-Tér – Hutnícke námestie
Lepcső-utcza – Schodová ulica
Ligét-utcza – Veternícka ulica
Majer köz. – Medzierka pri majeri
Malom-utcza – Mlynská ulica
Patak-köz – Potočná medzierka
Próna-utcza – Pravnianska ulica
Régi-iskola-utcza – Ulica pri starej škole
Rét-köz – Lúčna medzierka
Rét-utcza – Lúčna ulica
Újlak-Tér – Námestie na Neustiffte (nová sídelná štvrť)
Városház-uzcza –Mestskodomská ulica
Városkapu-tér – Námestie pri Mestskej bráne
Vártemplom-utcza – Ulica pri hradnom kostole
Vízvezeték-utcza – Vodovodná ulica
Zólyom-völgyi-köz – Zvolenskodolinská medzierka
Zólyomvölgyi-utcza – Zvolenskodolinská ulica

Iné označenia

A Zólymvölgyi nyaralótelephez – K rekr. stredisku vo Zv. doline
Graben – Grobňa
Kalvária hegy – Kalvársky kopec
M. A. Vasut – Uhorská štátna železnica
Patak - potok
Rennwiese – Rembíz (lúka)
Siketnéma int. – Ústav pre hluchonemých
Stósz – Štós
Vasuti állomás – železničná stanica
Vízvezeték - Vodovod

Legenda – významné budovy a inštitúcie

1) Radnica
2) Zámocký kostol
3) Kameninová továreň
4) Továreň na kože (remenárka), prestavaná
5) Riaditeľstvo Uhorských kráľovských baní
6) Uhorská kráľovská mincovňa
7) Františkánsky kláštor
8) Trojičný stĺp
9) Hlavný skúšobnícky úrad, už nestojí
10) Továreň na papier, čiastočne asanovaná
11) Bitúnok, už nestojí
12) Špitál sv. Alžbety
13) Kráľovská štátna reálna škola
14) Hotel Jeleň, už nestojí
15) Azylový dom sv. Jozefa (špitál)
16) Dievčenská meštianska škola a základná škola
17) Synagóga, už nestojí
18) Evanjelický kostol
19) Továreň na fajky
20) Továreň na kartónové škatule
21) Ústav pre hluchonemých

 podľa Ilustrovaného sprievodcu po kráľovskom
  slobodnom banskom meste Kremnica
  od kremnického archivára Eduarda Wagnera
  vydaného v Košiciach v roku 1914


Popisky k obrázkom:
- Článok Barbory Glockovej o výstave Satrá dobrá Kremnica uverejnený v Kremnických novinách v decembri roku 2003
- Pohľad na výstavu Stará dobrá Kremnica v galérii kremnického múzea (november 2003 – február 2004)

- Zvolenská dolina v Kremnici s baníckymi domami, začiatok 20. storočia
- Dolná ulica v Kremnici, začiatok 20. storočia
- Dolná brána v Kremnici, 20. – 30. roky 20. storočia
- Evanjelický kostol s farou v Kremnici na Školskej ulici, začiatok 20. storočia
- Horná ulica v Kremnici, začiatok 20. storočia
- Hlavné námestie v Kremnici s trojičným stĺpom a Mestským hradom, začiatok 20. storočia
- Pohľad na Kremnicu z Rembízu, začiatok 20. storočia
- Mestské kúpele na Mlynskej ulici v Kremnici (asanované v 70. rokoch 20. storočia), začiatok 20. storočia
- Dolná brána a Malé námestie v Kremnici, 20. – 30. roky 20. storočia
- Pohľad na Kremnicu s námestím z veže Mestského hradu, 40. roky 20. storočia
- Výletná vila Františka Jozefa vo Zvolenskej doline v Kremnici, začiatok 20. storočia
- Anna šachta na Kremnických Baniach, začiatok 20. storočia
- Pohľad na domy na námestí vypálené v roku 1945