SOS Kremnica

Záporné stanovisko k ťažbe

Mgr. Daniel Kianička, Štefánikovo námestie 12/23, 967 01 Kremnica

                                                                                                   Ministerstvo životného prostredia
                                                                                                   Slovenskej republiky
                                                                                                   Námestie Ľudovíta Štúra 1
                                                                                                   812 35 Bratislava

Vec: Zámer na obnovenie ťažby zlata v Kremnici

     Dovoľujem si Vám zaslať moje stanovisko k zámeru “Zlatý projekt Kremnica”, ktorý predložila Vášmu ministerstvu spoločnosť Tournigan Gold Corporation so sídlom vo Vancouveri v Kanade, zastúpená svojou dcérskou spoločnosťou Kremnica GOLD, a. s. so sídlom v Banskej Bystrici. Pripomienky posielam v rámci oficiálneho pripomienkovacieho procesu, a to na základe § 8 ods. 5 zákona NR SR č. 127/1994 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.


     
     Predložený zámer je pre mesto Kremnica a jeho okolie ekologicky a zdravotne vysoko nebezpečný. Nejde iba o zvýšenie hluku a prašnosti na extrémne hodnoty a zničenie prírodných a kultúrno-historických pamiatok, ktoré sú situované v inkriminovanej oblasti tzv. Šturca. Ide najmä o použitie trhavín pri rozpojovaní horniny pri povrchovej ťažbe (až 4 tony denne) a použitie metódy lúhovania kyanidom soľným pri spracovaní horniny. Vytvorením obrovského kráteru, ktorý má siahať cca 50 m pod úroveň asi 1 km vzdialeného centra mesta, môže dôjsť k narušeniu statiky celého údolia, keďže protiľahlé kopce (Grobňa, Rembíz) sú dokázateľne v pohybe. Navyše celé mesto je poddolované a nikto nevie, ako sa bude po otrasoch správať tento systém, ako i voda, ktorá zaplavuje podzemné banské diela. Otrasy spôsobené odstrelmi sa v kremnickom kremennom podloží šíria veľmi intenzívne, preto môže reálne dôjsť k narušeniu statiky domov v blízkom meste – domov ako súčastí mestskej pamiatkovej rezervácie, no i súkromných nehnuteľností. Veď všetci dobre vedia, aké problémy malo mesto v minulosti so statikou (známe veľké asanácie v centre koncom 19. storočia) a na akom vratkom podloží stojí mesto dodnes. Použitie kyanidu na spracovanie suroviny je zdravotne a ekologicky neprípustné. Používanie tejto metódy by sa malo na Slovensku zakázať zákonom. Už malé množstvo kyanidu môže usmrtiť človeka i zdevastovať prírodu. Bezpečnosť pri práci s ním sa nedá zaručiť, o čom svedčia havárie v Kirgizsku, Rumunsku (Maďarsku) a nedávno na českej rieke Labe. Vytvorenie kyanidových odkalísk rovno nad mestom či okolitými obcami určite neprospeje tunajšiemu životnému prostrediu (podzemné vody, ovzdušie, fauna, flóra) a bezpečne nepriseje ani k rozvoju cestovného ruchu v regióne. 
    
     Navrhovateľ projektu argumentuje často tým, že Kremnica vďačí za svoju bohatú históriu práve zlatu, a preto by sa mala ťažba obnoviť. Ako historik však viem, že “zlatým” obdobím pre Kremnicu bol stredovek. Od 16. storočia dochádzalo k väčšiemu či menšiemu, no trvalému a nezvratnému úpadku kremnického baníctva. To znamená, že ak by sme chceli nadviazať na naozaj slávne tradície, museli by sme vymazať z dejín posledných 500 rokov, počas ktorých Kremnica svojim spôsobom “trela biedu”. Navyše vždy na baníctve zarábal investor (v minulosti súkromní ťažiari, mesto a štát), kdežto samotní baníci a obyvatelia mesta boli poľutovaniahodne chudobní.
     Vytvorenie cca 100 nových pracovných miest v rámci ťažby je vskutku mizerná kompenzácia za kompletnú devastáciu regiónu. Uvedené malé množstvo ľudí sa ľahko hocikedy zamestná v turistickom ruchu. Mohlo by to byť napríklad aj v rámci novobudovaného športového areálu na Skalke, na ktorý mesto dostalo z fondov Európskej únie 120-miliónový grant, či v rámci povedzme takého golfového ihriska (ako je tomu aj na Táloch), na vybudovanie ktorého má mesto takisto ponuku. Začatím ťažby dôjde k negácii rozvoja turizmu v Kremnici, čím stratí prácu bezpečne viac ľudí, ako ponúka banský investor. Navyše mám veľké pochybnosti o tom, že by zamestnali Kremničanov, pretože – ako sami tvrdia – potrebujú vysoko kvalifikované sily, ktoré v Kremnici nie sú a nie sú tu ani inštitúcie, ktoré by ich vyškolili. Číslo 100 vyzerá naozaj smiešne v porovnaní s tým, že v Kremnici je na Slovenské pomery “iba” 10-percentná nezamestnanosť, čo je cca 250 ľudí. Pochybnosti o ich zamestnaní v baníctve sa zväčšujú, keď navyše poznáme profesnú a sociálnu štruktúru tejto skupiny, o ktorej - ako sme sa dozvedeli na prezentácii projektu - nemá investor ani potuchy. Ekonomicky je zámer na obnovenie ťažby zlata v Kremnici teda absolútne neprínosný. Mesto nebude mať z ťažby nič (poplatky za pár prenájmov sa pohybujú vo výške maximálne zopár desiatok tisíc korún ročne), štát mizerných 4 - 5 % a súkromná firma zarobí niekoľko miliárd korún.
     Naozaj chceme zveriť tak megalomanský (30 miliónov ton! vyťaženej horniny v priebehu desiatich rokov, ktoré vytvoria obrovskú rizikovú skládku) a ekologicky nebezpečný projekt do rúk firmy, ktorá nikdy reálne neťažila a nemá v rámci skutočnej ťažby žiadne referencie?
    
     Ako občan mesta Kremnica a historik sa preto vyslovujem kategoricky proti začatiu ťažby zlata v našom meste. Stručnejšie napísané, vyslovujem svoje NIE proti zámerom uvedeného kanadského a slovenského investora.    
    
    
     S pozdravom a vierou v zdravý rozum

                                                                                                                               Mgr. Daniel Kianička

Kremnica, 27. 01. 2005