SOS Kremnica

Tajomný kremnický gvardián Benedikt Mayerl

Pri historickom štúdiu človek vždy nájde nejaký veľmi zaujímavý údaj. Niekedy však naďabí vyslovene na záhadu, ktorej rozlúštenie v mnohom pripomína detektívnu prácu. K takýmto prípadom patrila aj kauza Benedikt Mayerl.
Kremnický františkánsky kostol a kláštor sa začal stavať v roku 1653. Pôvodne sa so stavbou malo oficiálne začať 16. februára uvedeného roku, ostrihomský arcibiskup Juraj Lipai však kvôli chorobe (trpel zápalovým ochorením kostí a kĺbov tzv. podagrou) slávnostne vysvätil základný kameň až na Mateja, teda 24. februára. Ten, kto by o tomto fakte nevedel a vykopal by uvedený kameň, bol by presvedčený, že so stavaním sa začalo 16. 2. 1653, pretože tak to na kamenný článok vopred vytesal kamenár. Teda už vznik kremnického kláštora je spojený s malou záhadou. O tie však nebola núdza ani neskôr.


Pravou lahôdkou pre milovníkov tajomna a fantastiky, domnievam sa, je prípad predstaveného (gvardiána) kremnického františkánskeho kláštora Benedikta Mayerla známeho okrem iného tým, že začal v roku 1742 písať slávnu rukopisnú kroniku tohto kláštora. Pri zhromažďovaní údajov o tomto mužovi som totiž s prekvapením zistil, že sa v tom istom čase nachádzal na rôznych miestach. Vedel si telo rozdeliť na dvoje, mal dvojníka alebo...?, napadlo ma okamžite. Najschodnejšou možnosťou ako rozlúštiť tajomnú záhadu, bol dôkladný prieskum pramenného historického materiálu. Na dejinnú scénu vystúpil Benedikt Mayerl prvýkrát v roku 1738, kedy sa stal predstaveným prešovského františkánskeho kláštora. V Prešove pôsobil do roku 1741. 8. júla nasledujúceho roku bol zvolený za gvardiána kremnického kláštora. Túto hodnosť zastával do 9. mája 1745. Niekedy po tomto dátume opustil Kremnicu a medzi rokmi 1746 – 1748 bol opäť predstaveným prešovského kláštora. Pre františkánov bolo prirodzené, že pendlovali medzi jednotlivými kláštormi. Oveľa menej prirodzené sa mi však zdalo, že Benedikt Mayerl bol zároveň jezuitom, a že v uvedenom čase pôsobil ako jezuitský spovedník v Banskej Bystrici a o niečo neskôr ako správca jezuitských majetkov v Šahách. Fascinujúci rozpor! Hádanku mohli pomôcť rozlúštiť len ďalšie nové údaje. Tie sa napokon podarilo objaviť. Podľa nekrológia františkánskej salvatoriánskej provincie zomrel františkánsky gvardián, kazateľ a kaplán Benedikt Mayerl po dlhšie trvajúcich záchvatoch v noci 22. novembra 1748 vo Veľkom Varadíne. Fakt, že Benedikt Mayerl bol v päťdesiatych rokoch 18. storočia (teda „po svojej smrti“!) superiorom jezuitského kláštora v Banskej Štiavnici ako i celkové okolnosti prípadu a získaný údaj, že jezuita Benedikt Mayerl zomrel v Banskej Bystrici v roku 1762, sa stali napokon nepochybným dôkazom toho, že v uvedenej kauze išlo o menovcov. Každý z nich bol samostatnou osobou. Obaja mali rovnaké meno a z nášho pohľadu ich spájalo aj to, že sa obaja vydali na duchovnú mníšsku dráhu (jeden sa stal františkánom, druhý jezuitom) a obaja boli i literárne činní – prvý z nich založil spomenutú kremnickú františkánsku kroniku, druhý zostavil rukopisný katalóg kníh jezuitskej knižnice v Banskej Bystrici.
 Summa summarum spočiatku nejasný historický detektívny prípad mal nakoniec svoje riešenie... Aj keď treba priznať, že úplne najistejšie by bolo, keby sa nám s mníchom Mayerlom podarilo naživo porozprávať.
             
- Daniel Kianička: Tajomný kremnický gvardián Benedikt Mayerl. Kremnické noviny, apríl 2003, s. 7.