SOS Kremnica

Záchranárske aktivity

Núdzové prekrytie prevalenej strechy domu č. 415 v areáli starého mestského pivovaru v Kremnici

Na dome č. 415 vo dvore starobylého kremnického mestského pivovaru sa nad miestnosťou s kupolovitou klenbou zrútila v zime 2001/2002 strecha. Keďže bol predpoklad, že rekonštrukčné práce na dome v najbližšom čase nezačnú, rozhodli sme sa vzhľadom na jeho význam zabezpečiť na vlastné náklady aspoň jeho provizórne prekrytie, aby nedošlo k poškodeniu muriva klenby. Na základné zabezpečenie a previazanie zvyškov konštrukcie krovu, vyvlečených z pôvodných tesárskych spojov, sme použili (Daniel Kianička, Luboš Kürthy) klasické kovové kramle. Nad úplne obnaženou časťou strechy sme zhotovili jednoduchú drevenú konštrukciu, na ktorú boli pripevnené nepremokavé plachty, pričom v miestach s lokálnymi výpadkami krytiny sme sa pokúsili povkladať chýbajúce škridle. Týmito jednoduchými úkonmi sa nám aspoň dočasne podarilo ochrániť murivo klenby pred deštrukčným pôsobením mrznúcej vody a snehu. Aj v tomto prípade nemuselo dôjsť k takej rozsiahlej škode na objekte, keby nebola zanedbaná jeho priebežná údržba. Zatekaním dažďovej vody totiž došlo k narušeniu a postupnej deštrukcii koruny nosného obvodového muriva, ktorá nakoniec so sebou strhla celú konštrukciu zdravého krovu.

Po dlhej zime 2002/2003 sa náš zásah ukázal ako úspešný. Nebol zaznamenaný výraznejší pohyb zosunutého krovu a zároveň suché prekryté tehlové murivo chránenej klenby nebolo vystavené nepriaznivým vplyvom počasia (mrznúcemu dažďu a snehu).

V septembri roku 2003 sme už len na niektorých miestach čiastočne upevnili, prípadne úplne vymenili potrhané nepremokavé plachty z predchádzajúceho roka. Dom tak prežil ďalšiu zimu. Na záver skonštatujme, že po odpredaní objektu bol, našťastie, tento v rokoch 2004 – 2007 zrekonštruovaný a v súčasnosti je už obývaný.

 

Obnova malej prícestnej kaplnky v obci

V auguste roku 2002 členovia združenia (Daniel Kianička, Luboš Kürthy, Jozef Ryník, Otto Štroffek) na náklady združenia obnovili malú prícestnú kaplnku v Lúčkach, o ktorú sa pravdepodobne dlhé roky nikto nestaral. Zhrdzavená polorozpadnutá kovová strieška už dávno neplnila svoju ochrannú funkciu na ochranu už zvetralého muriva s takmer celoplošne opadanou omietkou. Hneď po našom príchode sa v obci rozšírila správa, že akýsi vlasáči opravujú na hornom konci komín... Pred samotným zákrokom sme vyklčovali parazitnú vegetáciu v bezprostrednom okolí kaplnky. Potom sme po odstránení najviac poškodených častí pôvodnej omietky a jej nevhodných cementových vysprávok, ako aj premurovaní rozpadnutého muriva vo vrchole, nahodili novú vápenno-pieskovú omietku. Najpodstatnejšou zložkou tejto omietky je tzv. hasené vápno, ktoré sme vyrobili z páleného vápna hasením. Východiskový produkt, ktorý je paradoxne lacnejší ako menej kvalitný bežne používaný vápenný hydrát, možno kúpiť priamo vo vápenke. Po obnovení chýbajúcej omietky sme jej povrch natreli ochrannými vrstvami vápenných náterov, sfarbených anorganickými práškovými pigmentmi na bledomodro. Nakoniec bola na kaplnku osadená nová plechová strieška (presná kópia pôvodnej) s novým krížikom a do jej výklenku vložený starosvetský svätý obrázok, aký tam mohol byť v časoch, keď ju ešte miestni ľudia udržiavali.

Údržba ľudového domu v Bartošovej Lehôtke

V júni roku 2003 sa predmetom “záchranárskeho” záujmu stala pamiatka ľudovej architektúry v Bartošovej Lehôtke, na ktorej bolo potrebné v rámci preventívnej údržby realizovať lokálne doplnenie poškodených a čiastočne deštruovaných omietok s celoplošným vybielením interiéru aj exteriéru. A to na podnet nového majiteľa objektu nadácie Národný trust Slovenska z Bratislavy. Ešte pred našim zásahom opravilo občianske združenie Hoblina (Boris Hochel, Jaro Hrivnák) na jeseň roku 2001 poškodenú slamenú strechu domu s doplnením chýbajúceho materiálu.

Hlinená omietka patrí k často používaným, najjednoduchším a v dejinách ľudstva pravdepodobne najstarším stavebným technológiám. Nálezisko vhodnej hliny sa nám podarilo objaviť za obcou vďaka ochotnej pomoci miestneho pamätníka pána Štefana Vozára. Hlinu sme za postupného pridávania vody dôkladne miesili až omietka nadobudla takú priľnavosť, že sa udržala na obrátenej murárskej lyžici, pričom pre zlepšenie jej fyzikálnych vlastností (pružnosti) sme priebežne primiešavali nadrobno posekanú slamu. Takto namiešanú omietku bolo možné nahadzovať na vopred prevlhčené a od prachu očistené steny (úbytky pôvodných omietok predovšetkým na nárožiach, spodných častiach dverných ostení a exteriérových stien), prípadne ju použiť aj ako ložnú maltu pre vysprávky kamenného muriva. Osobitným problémom boli zvetrané kamene na obnažených nárožiach objektu, ktoré sme museli pred omietnutím opakovane spevňovať nátermi vápennou vodou (cca 30 – 40 náterov). Hlinenou omietkou boli vyplnené aj rôzne praskliny na stenách v interiéri ako aj na peci v prednej izbe. V prípade doplnenia chýbajúcej časti prahu pri vstupe do objektu bola hlinená malta opätovne použitá ako lôžko pre dlažbové kamene. Na záver sme všetky exteriérové aj interiérové steny objektu nanovo vybielili opakovanými vápennými nátermi (cca 5 – 7 náterov polročným haseným vápnom). Na akcii sa striedavo zúčastnili nasledovní členovia a sympatizanti združenia SOS Kremnica : Daniel Kianička, Barbora Glocková, Luboš Kurthy, Janka Kolláriková, Martin Ondrejka a Otto Štroffek.                        

 

Parciálne vyspravenie fasády domu č. 504 na Zlatej ulici v Kremnici

Dom č. 504 na Zlatej ulici je omietnutou dvojpodlažnou drevenicou, ktorá bola v minulosti nevhodne stavebne upravovaná (okolo celého objektu boli realizované betónové chodníky, ktoré spôsobujú nadmerné zavĺhanie a postupnú deštrukciu pôvodnej konštrukcie, pôvodná strecha s výrazným presahom, bola nahradená strechou, ktorá nechráni obvodové múry so šikmým sklonom...). V októbri roku 2002 sme na objekte čiastočne vyspravili drevenými doštíčkami fasádu, čím sme ju pripravili na doplnenie úbytkov omietok, aby nedochádzalo k poškodzovaniu obnažených drevených hrád. Aj v tomto prípade sme na vlastné náklady zabezpečili (daniel Kianička, Luboš Kürthy, Otto Štroffek) zhotovenie konštrukcie 16 m dlhej striešky (na zabránenie zatekaniu), hasené vápno a piesok. Z prác, naplánovaných na jar roku 2003, napokon vzišlo, pretože majitelia objektu sa rozhodli zrealizovať opravu fasády “modernými technológiami”.