SOS Kremnica

Záchranárske aktivity

Nezmyselná asanácia tzv. Zeleného domu v Kremnici

Počas jarných prázdnin roku 2011 bol v Kremnici nezmyselne zbúraný tzv. Zelený dom na Angyalovej ulici. Bol to objekt navrhovaný na zápis do zoznamu Národných kultúrnych pamiatok a figurujúci medzi pamätihodnosťami mesta Kremnica. Asanáciu domu zavinila nielen chybne nastavená legislatíva, ale aj laxný prístup pamiatkárov. To, že sa majiteľ rozhodol dom zbúrať, a že jeho vzťah k histórii je zrejme minimálny, nám môže byť ľúto, no v prípade Zeleného domu zaspali aj pamiatkári ako štátny orgán usmerňujúci konanie vlastníkov historických objektov v rámci pamiatkovej ochrany. Ak už aj dom nebolo možné zachrániť, pýtame sa, prečo nebol nariadený pred jeho asanáciou umelecko-historický prieskum a nič sa neurobilo ani v oblasti archeológie. Dom sa totiž nachádzal v historicky výrazne exponovanej časti Kremnice, kde je osídlenie písomne doložené už v 14. storočí, a kde sa nachádzali najstaršie domy a zariadenia na spracovanie rudy. Pri obhliadke objektu tesne pred jeho zbúraním, sme ako členovia združenia SOS Kremnica museli s ľútosťou konštatovať, že v dome neboli žiadne sondy dokazujúce "pamiatkársky" prieskum, a že odborne sa nepreskúmalo ani jeho okolie. Pri asanácii domu sa ukázalo, že z neho "vypadávajú" prinajmenšom renesančné profiláciou zdobené ostenia, no po pamiatkároch ani vidu, ani slychu... Keďže sa naše združenie venuje ochrane pamiatok, zachránili sme zo Zeleného domu pre výstavné účely väčšinu historizujúcej drevenej verandy, ako aj niekoľko ostení. Dúfajme, že v budúcnosti sa už, a to nielen v Kremnici, podobné prípady nebudú opakovať. Mimochodom, dom nebol v takom zlom technickom stave, ako to vyzeralo na prvý pohľad. Po rekonštrukcii mohol poskytnúť jeho obyvateľom bývanie na lukratívnej meštianskej úrovni... 

 

  

          

Ďalšie záchranné aktivity

K ďalším záchranným aktivitám združenia patrila sanácia záhradného domčeka vo dvore areálu starej elektrárne na ulici Jula Horvátha v Kremnici (november 2002) a znovupostavenie vandalmi zrúteného prícestného kríža nad obcou Kopernica (2003). Neudržiavaná stavba záhradného domčeka v minulosti chátrala, až došlo k narušeniu tektonickej funkcie nosných stĺpikov, podopierajúcich striešku verandy. V spolupráci so skúsenými tesármi z občianskeho združenia Hoblina (Ing. arch. Boris Hochel, Ing. arch. Jaroslav Hrivnák) sa nám podarilo nefunkčné vychýlené stĺpiky vrátiť do pôvodných tesárskych spojov (tie boli navyše zabezpečené kovovými kramlami) a provizórne ich staticky zabezpečiť podmurovaním základov (tehly a kamene kladené na sucho). 

Objekt starej banskej prachárne

V roku 2003 odkúpilo občianske združenie SOS Kremnica od mesta Kremnica ruinu starej banskej prachárne neďaleko šachty Ludovika, a to aj s priľahlým pozemkom. Objekt prachárne bol, žiaľ, v 80. rokoch 20. storočia asanovaný. Našim cieľom do budúcnosti je konzervácia torza stavby (obvodové múrý do výšky približne 1 a pol metra), jej spevnenie a osadenie drevenej strechy na objekt. Pracháreň plánujeme zapojiť do trasy náučného banského chodníka, umiestniť v ňom ilustračné fotografie, texty a predmety.

Čítajte viac...

Oprava historického pätníka na nároží kremnickej mincovne

K ďalšej zachránenej drobnej historickej architektúre patril masívny kamenný pätník, situovaný na juhovýchodnom nároží budovy mincovne na mieste. Tento artefakt, vytesaný z jedného kusa kameňa, stál na svojom mieste bez poškodenia pravdepodobne niekoľko storočí až do začiatku októbra roku 2003, keď sa stal obeťou nezodpovednej jazdy neznámeho vodiča. Pätník bol vo svojej nadzemnej časti zlomený (zvyšok ostal osadený v pôvodnom lôžku pod úrovňou terénu) a oddelený od muriva nárožia objektu mincovne.

Znovuosadenie pätníka vykonali členovia združenia SOS Kremnica Daniel Kianička a Luboš Kürthy. Ložnú maltu sme namiešali z kvalitného niekoľkomesačného haseného vápna a bežného jemného piesku (ľudovo tzv. homok). Pred použitím ložnej malty sme dôkladne očistili styčné plochy oboch spájaných časti kamenného pätníka ako aj dotykovú plochu muriva nárožia. Následne sme ich dôkladne prevlhčili. Po nahodení ložnej malty sme odlomený kus opatrne priložili na pôvodné miesto a pätník konečne opäť získal svoj tvar. Keďže omietka fasády na nároží mincovne bola práve v miestach okolo pätníka už dávnejšie opadaná, doplnili sme ju novou do roviny s jej jestvujúcimi časťami.

Mnohí si možno kladú otázku, aký má vôbec zmysel zaoberať sa ochranou kusa kameňa, ktorý je navyše nevhodne vystrčený na aj tak dosť hrboľatej ceste z čadičových kociek. Aj zdanlivo neatraktívny pätník je však súčasťou historickej pamäte starobylého mesta. Pätníky patria popri iných prehliadnuteľných jednotlivostiach (ako napr. dlažobné čadičové kocky, historické okná či drevené brány s pôvodnými kovaniami...) k prvkom výrazne dotvárajúcim celkový charakter a malebnosť historického mesta. Sú to často drobné detaily, okolo ktorých v Kremnici denne chodíme a vnímame ich skôr podvedome. Ich dôležitosť v rámci celku je však nezastupiteľná a každá snaha o ich výmenu za nové sa končí finančným a estetickým neúspechom (nové, menej trvácne materiály sú vysoko predražené a zároveň pôsobia nevkusným umelým dojmom). Preto treba všetko pôvodné nielen chrániť pred poškodzovaním, ale aj priebežne ošetrovať a tým predlžovať ich funkčnosť a životnosť.

Záchrana historického rukopisu a tlačí

V máji roku 2001 združenie (Daniel Kianička v spolupráci s Jankou Kollárikovou z kremnického múzea) sprostredkovalo odborné zreštaurovanie známej kremnickej františkánskej kroniky z 18. storočia. Odborný zásah bol zrealizovaný v Slovenskej národnej knižnici v Martine. Kronika bola po zreštaurovaní vrátená aj s novou študijnou xerokópiou na rímskokatolícky farský úrad v Kremnici. Na faru bolo v septembri 2001 premiestnené tiež množstvo vzácnych kníh zo 16. a 19. storočia, ktoré donedávna rozožierala pleseň a drobné hlodavce na oratóriu františkánskeho kostola. Akciu koordinoval Otto Štroffek.