SOS Kremnica

Kremnické noviny - články

Dve zaujímavosti z dejín mesta Kremnice

Mesto Kremnica disponovalo v minulosti tzv. patronátnym právom, teda právom vyberať si slobodne svojho farára, ktorého potom uviedla do funkcie cirkevná vrchnosť. V 16. a 17. storočí bola drvivá väčšina obyvateľov mesta evanjelického vierovyznania, preto aj ich duchovní správcovia boli evanjelickí farári. V máji roku 1661 zomrel kremnickí farár Teodor Pinner. Kremnica bola ergo prinútená pohľadať si nového hlavného duchovného. Mestská rada rozhodla, že kým sa im to podarí má diakonom pomáhať kremnický konrektor Hofstetter. 9. júna konštatovali predstavitelia mesta, že vzhľadom na turecké nebezpečenstvo nemôžu zohnať vhodného kandidáta

Čítajte viac...

Kremnický farár Ján Jozef Beitel (1720 – 1731)

Osudy ľudí bývajú všelijaké a rovnako ich vzťahy premenlivé. V dejinách Kremnice by sme našli veľa príkladov korektného medziľudského správania, ale i veľkej vzájomnej neznášanlivosti. Svedectvom toho, že aj pôvodne nie veľmi dobré vzťahy, môžu prerásť do pozitívnej kooperácie, je i pôsobenie farára Jána Jozefa Beitela v meste Kremnici.   
Keďže mesto Kremnica nebolo spokojné so službami svojho farára Juraja Karola Schröttera, začalo si v roku 1719 hľadať nového duchovného správcu. V decembri uvedeného roku im barón Pachner a bratislavský farár A. J. Fleischer

Čítajte viac...

265 rokov od prenesenia sídla kremnickej radnice

Dom č. 1 na Štefánikovom námestí v Kremnici - sídlo Mestského úradu - patrí k najstarším a najhonosnejším domom v meste. Vznikol, tak ako ostatné domy na námestí, niekedy na prelome 14. a 15. storočia. Prešiel síce viacerými prestavbami, ešte však i dnes sú na ňom badateľné pôvodné stredoveké gotické prvky – kamenné kvádre na nárožiach, suterén s vretenovitým schodiskom a lomeným portálikom, prechod zo vstupnej haly na prízemí do zadnej časti, kde je dvojloďová hala s piliermi a klenbami. Bol to klasický meštiansky dom s právom výčapu vína. Michal Matunák dokonca dokladá dvoch jeho stredovekých majiteľov – richtárov Mikuláša Lemmela (1441 - 1469) a Gašpara Fanauera (1489 - 1519). Či skutočne vlastnili uvedený objekt je však otázne.

Čítajte viac...

Vyobrazenie kremnického námestia na medaile z tretiny 18. storočia!

Zatiaľ najstarším pohľadom na mesto Kremnica je rytina, ktorá bola uverejnená v tzv. Maximiliánovom banskom poriadku v roku 1703. Tá istá veduta bola použitá aj v ďalšom vydaní uvedeného poriadku z roku 1760. Podľa nej vytvorená  a do iniciálky C vložená rytina bola zasa publikovaná v známej veľkej edícii latinských prameňov k dejinám Uhorska z rokov 1746 – 1748.
 Druhým najstarším vyobrazením mesta je veduta nachádzajúca sa na parerge (okraji) mapy Kremnice a okolia od Samuela Mikovíniho veľmi pravdepodobne z roku 1733. Treťou najstaršou kremnickou vedutou je známa panoramatická perokresba z tzv. Dejín kremnických františkánov z roku 1742.

Čítajte viac...

Ako prišla Kremnica o dom na námestí alebo asanácia domu č.19

Druhá svetová vojna zmenila tvár Kremnice nielen z etnickej stránky, ale zasiahla aj do architektúry mesta. Je síce pravda, že vojnové operácie sa Slovensku a teda aj Kremnici dlho vyhýbali, ale od leta 1944 sa stali realitou. Najprv to boli boje počas SNP a v zime  a na jar 1945 boje s ustupujúcimi nemeckými jednotkami. Nemci praktizovali všade v Európe ústup spojený s ničením opúšťaného územia. Kremnica nebola výnimkou. Nemecké vojsko pri ústupe 2.apríla 1945 oblievalo obytné domy na námestí a v priľahlých uliciach fosforom a zapaľovalo ich. Vypálených zostalo 109 domov a ešte viac ich bolo poškodených. Tak sa Kremnica zaradila medzi vojnou najviac

Čítajte viac...