SOS Kremnica

Kremnické noviny - články

300 rokov od najstaršieho vyobrazenia mesta Kremnice

Najstarším známym pohľadom na Kremnicu je veduta s titulom Cremnitz und Bergwerck daselbst. Ide o známu rytinu, údaje o jej pôvode sa však v jednotlivých publikáciách značne rôznili. Datovaná bola dokonca do 16. storočia. To by znamenalo, že ide o jedno z najstarších mestských vyobrazení na anšom území.
Žiaľ, nie je tomu tak. Veduta bola publikovaná v tzv. Maximiliánovom banskom poriadku. Výskum však ukázal, že nie v jeho najstarších vydaniach z rokov 1565 a 1573, ale až vo vydaní z roku 1703. nachádza sa v záhlaví kapitoly a právach banských  iest. Autormi tohto najstaršieho vyobrazenia Kremnice, ktoré bolo vyhotovené presne pred 300 rokmi, sú rytci a vydavatelia Johann Andreas Pfeffel (1674 – 1748/1750) a Christian Engelbrecht (1672 – 1735) pôsobiaci vo Viedni.
O tom, že veduta je zo začiatku 18. storočia, svedčí aj jej vizuálny obsah. Na námestí stojí už františkánsky kláštor, ktorý bol postavený v rokoch 1653 – 1660. na streche má pravdepodobne ešte starú drevenú vežu postavenú v roku 1660 a prestavanú v roku 1672. kamennú vežu postavili františkáni na kláštore až v roku 1706, teda tri roky po publikovaní veduty v Maximiliánovom banskom poriadku.
Zámerom tvorcov rytiny bolo vyobrazenie mesta, ale i baní. V ľavej časti veduty, ktorá zachytáva mesto od juhozápadu, je alegorické vyobrazenie banských diel a baníckej práce. To, že ide o alegóriu je zrejmé z faktu, že sú tu zakreslené aj vodné banské zariadenia. Do zobrazenej vyššoe položenej oblasti prvého žilného systému však nebola voda nikdy privádzaná. Vychádzajúc z neskorších vedút nie je pravdepodobné, že by v uvedenej oblasti bola nejaká väčšia zástavba. Teda aj zoskupenie gápľov, banských hospodárskych a administratívnych budov (zaujímavá je podobnosť jednej zo stavieb – veže s tzv. hodinovou vežou kremnického Mestského hradu) má skôr symbolický význam.
Aj keď najstaršie vyobrazenie mesta Kremnice je až z roku 1703, nič to nemení na fakte, že ide o veľmi cenný prameň k dejinám mesta Kremnice.

- Daniel Kianička: 300 rokov od najstaršieho vyobrazenia mesta Kremnice. Kremnické noviny, jún 2003, s. 6.

Kade kráčame

V historickej časti Kremnice možno dodnes rozpoznať urbanistickú štruktúru stredovekého mesta s viditeľnými prirodzenými pôvodnými hranicami. Plánovitému vytvoreniu súčasného námestia v priebehu 14. storočia predchádzalo osídlenie kremnických dolín – Vallis Colner (aj Baba stará, Neugrund, Uhliarska, dnešná Nová dolina) a Vallis Soler (aj magna aqua či platea longa, Bystrická, Zvolenská dolina). Boli v nich voľne usporiadané banícke osady vzájomne prepojené komunikáciou spomínanou v archívnych dokumentoch ako Longgasse (i platea longa keďže sa na dlhom úseku stretávala s dolinou Soler, v 18. storočí Gulden Span, Zlatovozná ulica v miestach

Čítajte viac...

Tajomný kremnický gvardián Benedikt Mayerl

Pri historickom štúdiu človek vždy nájde nejaký veľmi zaujímavý údaj. Niekedy však naďabí vyslovene na záhadu, ktorej rozlúštenie v mnohom pripomína detektívnu prácu. K takýmto prípadom patrila aj kauza Benedikt Mayerl.
Kremnický františkánsky kostol a kláštor sa začal stavať v roku 1653. Pôvodne sa so stavbou malo oficiálne začať 16. februára uvedeného roku, ostrihomský arcibiskup Juraj Lipai však kvôli chorobe (trpel zápalovým ochorením kostí a kĺbov tzv. podagrou) slávnostne vysvätil základný kameň až na Mateja, teda 24. februára. Ten, kto by o tomto fakte nevedel a vykopal by uvedený kameň, bol by presvedčený, že so stavaním sa začalo 16. 2. 1653, pretože tak to na kamenný článok vopred vytesal kamenár. Teda už vznik kremnického kláštora je spojený s malou záhadou. O tie však nebola núdza ani neskôr.

Čítajte viac...

Z osudov Hlineno-fajkovej fabriky a továrne na kachle

     Pri našom výskume pozostalosti M. Matunáka, kremnického archivára a historika sa nám dostal do rúk aj  rukopis jeho práce: Dejiny priemyslu slobodného a hlavného banského mesta Kremnice do roku 1896. Je to pravdepodobne nedokončená práca, ale napriek tomu nám dáva aspoň čiastkový obraz o priemysle v Kremnici. Sú tam spomenuté priemyselné podniky ktoré vznikali hlavne v 19. storočí. Niektoré mali krátku existenciu iné pretrvali aj niekoľko desaťročí. Nás však zaujala najmä zmienka o troch fajkových fabrikách v Kremnici v polovici 19. storočia.. Prvá z nich bola založená v roku 1850 i a nachádzala sa na Dolnej ulici. O druhej sa veľa nevie iba

Čítajte viac...