Všeobecne je potrebné skonštatovať, že navrhovaný zákon nerieši základné problémy, ktoré sú príčinou nepriaznivého stavu v súčasnej pamiatkovej starostlivosti. Problematika sa dá zhrnúť do niekoľkých bodov:
1) financovanie:
Štát nepreberá zodpovednosť za bremená (rôzne obmedzenia v súvislosti s požiadavkou rešpektovania predmetu pamiatkovej ochrany), ktoré uvaľuje na občanov. Štátna podpora by mala byť priama (dotácia, finančný príspevok na obnovu pamiatkového objektu) alebo nepriama (daňové úľavy).
2) vymáhateľnosť práva:
Rovnako ako doteraz, navrhovaný zákon stanovuje pokuty, ale neupresňuje mechanizmus a účinnú kontrolu ich uplatňovania v praxi, v čoho dôsledku ostávajú len v teoretickej rovine (vyberanie pokút za porušenie zákona je v súčasnej praxi nevymáhateľné).
3) otázka technológií:
V súčasnosti sa pri pamiatkových obnovách používajú na Slovensku nevhodné postupy a materiály. Zákon neustanovuje kontrolu pamiatkovej obnovy po technologickej stránke (zatiaľ čo sa všade vo svete uplatňujú tradičné technológie, ktorých používanie garantujú špecializované firmy s certifikátom, v navrhovanom zákone chýba požiadavka špecializácie). Problematika súvisí aj s financovaním obnovy pamiatkových objektov. Tie by boli úspešnejšie, ak by investor mohol na základe dobrozdania odborníkov o technologicky správne vykonaných prácach získať napr. úľavy na daniach – finančná motivácia investora. Jednotlivé firmy ako realizátori obnov by mali získavať licencie, ktoré by mali mať formu pravidelných atestácií.
4) pamiatkový výskum:
Pamiatkový úrad v navrhovanej podobe nerieši problematiku pamiatkových výskumov, ktoré sú nevyhnutnou súčasťou vytvárania metodiky odbornej organizácie. Zákon vytvára priestor pre ďalšiu legitimizáciu súčasného nevhodného stavu, kedy neexistuje štátom garantované pracovisko špecializované na výuku a realizáciu pamiatkových výskumov (nikto v súčasnosti nezabezpečuje vzdelávanie nastupujúcej generácie v oblasti výskumu). Nie sú jasne stanovené kritéria, na základe ktorých môže fyzická osoba získať certifikát na vykonávanie výskumov, t. j. vytvára sa priestor pre klientelizmus. Zákonom stanovené podmienky (teoretické vedomosti) v podstate umožňujú získať certifikát aj v prípade osôb bez akejkoľvek praxe. V novom zákone by sa mali stanoviť pravidelné previerky spomenutých certifikátov.
5) úrad alebo ústav?:
Navrhované zriadenie pamiatkového úradu je motivované potrebou eliminácie účelových rozhodnutí neodborníkov (okresní úradníci), ktoré sú bežnou praxou terajšieho systému. Zároveň však konštituovaním úradu ako decízneho orgánu, dôjde k postupnej degradácii odbornosti (absencia výskumov ako základu metodiky). Problém možno riešiť aj ponechaním formy odbornej organizácie – ústavu, ktorý bude nezávislý od Ministerstva kultúry, a ktorý bude odborno-metodickou a výskumnou zložkou v rámci organizačnej štruktúry pamiatkovej ochrany. Druhou zložkou by mal byť výkonný a kontrolný (takisto nezávislý) odborný orgán – úrad, ktorý bude mať rozhodovaciu funkciu a jeho zamestnancami budú môcť byť, rovnako ako v predchádzajucom prípade, iba ľudia s príslušným odborným vzdelaním.
5) štruktúra orgánov pamiatkovej ochrany:
V celkovo novovybudovanej štruktúre orgánov pamiatkovej ochrany by nemalo vzniknúť žiadne striktne vedúce centrálne pracovisko, regionálne orgány by mali mať rovnocenne silné postavenie. Celoslovenské ústredné pracovisko by malo mať skôr koordinačnú funkciu, zaoberalo by sa praktickým vedeckým výskumom (rozvíjanie tradičných technológií) a teoretickým výskumom (vydávanie odbornej literatúry a garancia vzdelania). Paralélna štruktúra odborno-metodických a výskumných (ústav) a výkonných a kontrolných (úrad) pracovísk už bola spomenutá. Citeľná je aj potreba zriadenia stavovskej organizácie, ktorá by v širokom slova zmysle zaštíťovala pamiatkársku obec. Navrhovaný zákon nehovorí o zmenách v rámci novej štruktúry pamiatkových orgánov vo vzťahu k Oblastným reštaurátorským ateliérom. Ide o neefektívnu organizáciu, pretože v súčasnosti v podstate pôsobí ako súkromný podnikateľský subjekt a nezaoberá sa prioritne záchranou pamiatok, na ktoré štát alebo jednotliví vlastníci nemajú finančné prostriedky.
Luboš Kürthy, Daniel Kianička Kremnica, 2001