Historická architektúra má svoju vysokú hodnotu. Jej múry, trámy či omietky si totiž pamätajú nielen zručnosť tvorcov, ale aj všakovaké – veselé i smutné – ľudské príbehy. A v tom tkvie jej magická príťažlivosť…
Občianske združenie SOS Kremnica spolu s NBS – Múzeom mincí a medailí Kremnica pripravilo v roku 2003 pre verejnosť výstavu s názvom Stará dobrá Kremnica alebo ako si Kremnicu nepamätáme. Vernisáž výstavy v galerijných priestoroch múzea sa uskutočnila 13. novembra 2003. Veľkému počtu prítomných
sa prihovorili zástupcovia združenia, múzea, ako i primátor mesta Kremnice Ing. Miroslav Nárožný. Vernisáž spríjemnila svojou tvorbou kremnická pop-rocková kapela Regiment inštrument. Výstava mala veľký úspech a trvala do konca februára roku 2004.
Otvorenie výstavy Stará dobrá Kremnica alebo ako si Kremnicu nepamätáme bolo okrem spoločenskej udalosti súznejúcej s tohotočnými oslavami 650. výročia založenia mesta aj uskutočnením dlhodobejšieho sna skupiny ľudí stelesňujúcich priateľskú spoluprácu inštitúcie NBS MMM a občianskeho združenia SOS. Výstava, aj keď sa pripravovala v posledných troch týždňoch pred jej uvedením do života, de facto vznikala temer dva roky postupným mapovaním existujúceho materiálu, ktorý by bol schopný priblížiť plynutie času na obraze mesta. A nazbieralo sa ho skutočne nepomerne viac ako by dokázali prijať expozičné priestory. Vyberalo sa spomedzi zbierkových predmetov múzea, poskytnutých súkromných kolekcií pohľadníc (I. Anrášiho) alebo fotografií (I. Čilík, R. Vykysalý) a aj trojrozmerných artefaktov, ktoré ostali po niektorých dominantách mesta (kovové dvierka z kaplnky sv. Kríža na Kalvárií) alebo nenápadných pôvabných domoch či zákutiach a boli v niektorých prípadoch vytiahnuté priamo z kontajnera pri náhodnej prechádzke Kremnicou (kovové barokové dvere z Kutnohorskej ulice).
Tak sa zhromaždili výtvarné pamiatky – olejomaľby, grafiky, kresby- dobové pohľadnice a archívne zábery, ktoré by mali čo najčitateľnejšie ilustrovať premeny jednotlivých častí mesta – hradného návršia a priľahlých ulíc, námestia, Kutnohorskej ulice, barbakanu a Dolnej ulice, štvrte pri terajšej Jednote, atď. Nezabudlo sa ani na noblesné rekreačné stavby vo Zvolenskej doline a samozrejme zúboženú Kalváriu. Kremnické štvrte vždy uvádza historický panoramatický pohľad prevažde pohľadníc a ďalej dokumentujú detailnejšie pohľady do uličných línií alebo na konkrétne objekty, niekde s dvoma troma zábermi na tú istú stavbu počas niekoľkých desaťročí s jasným „progresom“ vedúcim k negácií minulého.
Výstava sa tak stáva nielen príjemným rozjímaním nad starou dobrou Kremnicou, ktorej nik nemohol uprieť punc dôstojného mesta so všetkými náležitými atribútmi (kompaktnou zástavbou vrstviacou sa desaťročia bez čudesných hluchých miest po asanovaných objektoch, honosnými kúpeľmi, hostincami…), ale tiež nostalgickou spomienkou aj na nezažité, no známe sprostredkovanie, z rozprávania pamätníkov či náhodných obrazových dokumentov. Výstava neregistruje iba zmeny v povojnových rokoch, no aj blízke tri desaťročia a niekoľko tvrdých a nemilosrdných zásahov akými boli „očistenie“ hradieb od malebných stavieb 19. storočia, vybudovanie cesty koncom 70-tych rokov, zrušenie pôvodných Hút, pád posledných dreveníc a klopačky alebo kalvárského kostola…Čiže skúška pamäte, ktorá často zlyhá a ľahko si zvyká, že tam, kde včera bol barokový dom, dnes stojí čudesná novostavba. Možno si poviete, preháňa, avšak prejdite sa spleťou kremnických ulíc našej výstavy a snáď mi dáte za pravdu. Bude to samozrejme obtiažnejšie, keďže treba prelúskať desiatky obrazových svedectiev tak, ako býva obtiažne aj rozpamätúvanie sa, ale bude sa nám aspoň mať čo snívať.. .
Barbora Glocková