K ďalšej zachránenej drobnej historickej architektúre patril masívny kamenný pätník, situovaný na juhovýchodnom nároží budovy mincovne na mieste. Tento artefakt, vytesaný z jedného kusa kameňa, stál na svojom mieste bez poškodenia pravdepodobne niekoľko storočí až do začiatku októbra roku 2003, keď sa stal obeťou nezodpovednej jazdy neznámeho vodiča. Pätník bol vo svojej nadzemnej časti zlomený (zvyšok ostal osadený v
pôvodnom lôžku pod úrovňou terénu) a oddelený od muriva nárožia objektu mincovne.
Znovuosadenie pätníka vykonali členovia združenia SOS Kremnica Daniel Kianička a Luboš Kürthy. Ložnú maltu sme namiešali z kvalitného niekoľkomesačného haseného vápna a bežného jemného piesku (ľudovo tzv. homok).
Pred použitím ložnej malty sme dôkladne očistili styčné plochy oboch spájaných častikamenného pätníka ako aj dotykovú plochu muriva nárožia. Následne sme ich dôkladne prevlhčili. Po nahodení ložnej malty sme odlomený kus opatrne priložili na pôvodné miesto a pätník konečne opäť získal svoj tvar. Keďže omietka fasády na nároží mincovne bola práve v miestach okolo pätníka už dávnejšie opadaná, doplnili sme ju novou do roviny s jej jestvujúcimi časťami.
Mnohí si možno kladú otázku, aký má vôbec zmysel zaoberať sa ochranou kusa kameňa, ktorý je navyše nevhodne vystrčený na aj tak dosť hrboľatej ceste z čadičových kociek. Aj zdanlivo neatraktívny pätník je však súčasťou historickej pamäte starobylého mesta. Pätníky patria popri iných prehliadnuteľných jednotlivostiach (ako napr. dlažobné čadičové kocky, historické okná či drevené brány s pôvodnými kovaniami…) k prvkom výrazne dotvárajúcim celkový charakter a malebnosť historického mesta. Sú to často drobné detaily, okolo ktorých v Kremnici denne chodíme a vnímame ich skôr podvedome. Ich dôležitosť v rámci celku je však nezastupiteľná a každá snaha o ich výmenu za nové sa končí finančným a estetickým neúspechom (nové, menej trvácne materiály sú vysoko predražené a zároveň pôsobia nevkusným umelým dojmom). Preto treba všetko pôvodné nielen chrániť pred poškodzovaním, ale aj priebežne ošetrovať a tým predlžovať ich funkčnosť a životnosť.