Prvotným impulzom k založeniu nášho občianskeho združenia v roku 2001 bolo úsilie o záchranu pamiatok mesta Kremnica. Na propagáciu ochrany pamiatok bolo potrebné zvoliť vhodné médium. Tým sa stal časopis Kremnický rumaj („rumaj je malé dieťa, ktoré plače, pretože sa dožaduje vedieť o histórii stále viac a viac“). K tematike pamiatok automaticky pribudla téma dejín mesta Kremnice a jeho okolia, pretože väčšina členov zduženia sú profesionálni historici. Ambíciou bolo, aby do časopisu prispievali historici – laici (záujemcovia o históriu z Kremnice), ale aj historici – vedci. Keďže názov časopisu znel príliš laicky, nezáväzne, či literárne, od jubilejného 10. čísla (2/2006) sme ho zmenili na „serióznejšie“ Kremnický letopis s latinským podtitulom Annales cremnicienses. Mali sme predstavu, že časopis nemajú odoberať iba záujemcovia z Kremnice a zo Slovenska, ale aj zo zahraničia (napr. turisti navštevujúci mesto, alebo rodáci nemeckej národnosti vyhnaní po druhej svetovej vojne zo svojich obcí v okolí mesta), preto sme do časopisu vkladali k článkom cudzojazyčné súhrny. Na titulnej stránke sa objavili aj informácie v nemčine, čo malo odkazovať na staré nemecké tradície mesta Kremnice. Od praxe zaraďovania resumé do časopisu sme neskôr pre nedostatok času potrebného na preklady odstúpili.
Náklady na tvorbu časopisu predstavovali vždy iba prostriedky na vytlačenie toho-ktorého čísla (Kremnický rumaj bol xeroxovým médiom, podklady ku ktorému boli spracovávané v programe Word, od zmeny názvu na Kremnický letopis sme prešli na profesionálnejšie zalamovanie časopisu v grafickom programe In design a tlačenie časopisu v oficiálnej tlačiarni). Všetky ostatné prípravné práce sme vykonávali dobrovoľnícky zdarma – tvorba textov, redakčné a jazykové práce, príprava obrázkov, preklad resumé a grafické spracovanie (zvolený bol akýsi retro-štýl s nadpismi a ozdobami v secesnom duchu). Poďakovať preto treba každému, kto hocakým spôsobom prispel k vzniku jednotlivých čísel časopisu. Predovšetkým tvorcom textov – článkov, ktorý ich vytvorili bez nároku na honorár a bez ohľadu na to, že v prípade Kremnického letopisu nejde o časopis, ktorý by vedeckým pracovníkom prinášal „body“ do hodnotenia ich publikačnej činnosti. Zvlášť je cenné, že úvodník do čísla 10 napísal historik Pavel Dvořák, známy popularizátor histórie na Slovensku, ako aj to, že do časopisu prispeli viacerí zahraniční autori (Nemecko, Česká republika, Švajčiarsko, Maďarsko).
Časopis vychádzal od konca roku 2001 (resp. začiatku roku 2002) až do jesene 2020, kedy vzniklo s istým oneskorením posledné číslo 2/2019, a to dvakrát ročne ako regulárny historický časopis. Nebolo jednoduché získavať dva razy do roka príspevky výlučne o dejinách Kremnice a jej okolia. Po určitom úsilí sa však vždy podarilo presvedčiť viacerých profesionálnych historikov i laikov, aby vytvorili pre časopis texty na rôznorodé kremnické témy – chronologicky od stredoveku až po 20. storočie a tematicky od dejín politiky, cez genealógiu a ochranu pamiatok až po dejiny každodenného života.
Časopis zanikol pre nedostatok časového priestoru na ďalšiu tvorbu časopisu. Zatiaľ sa nenašiel pokračovateľ, ktorý by sa pustil do vydávania ďalších čísel. Spolu sme za takmer dvadsať rokov vydali až 36 čísel časopisu, čo je tradícia, na ktorú by bolo dobré v budúcnosti nadviazať.
Na našej internetovej stránke sme sprístupnili digitálne verzie všetkých čísel časopisov, od prvého až pop posledné, v podobe pdf-súborov.