Od roku 2004 bolo v Kremnici zbúraných 14 historických domov!
Nádherná vila z 20. storočia. Napriek zanedbanosti z nej stále sálala energia poctivej architektúry. K objektu sa dokonca zachovali pôvodné dobové plány z 30. rokov 20. storočia. Dom bol tradičnou „prvorepublikovou“ vilou obývanou príslušníkmi strednej či vyššej spoločenskej vrstvy mesta Kremnice, ktorí si nechali architektúru domu navrhnúť renomovanému architektovi. Dom bol v dobrej kondícii a mohol po rekonštrukcii aj naďalej vhodne dopĺňať architektúru vo svojom okolí. Žiaľ, došlo k pravému opaku. Dom bol asanovaný a nahradený niečím, čo vôbec nezapadá do kontextu okolitého prostredia a čo niektorí pre jeho strohé tvary a šedivú studenú farbu volajú „autosumyvárka“. Je to vskutku ústup z bývalých estetických pozícií.
Na Langsfeldovej ulici vo svahu vrchu Revolta bol asanovaný starý kamenný dom. Zostali po ňom trosky, ktoré sú na mieste dodnes. Z akého dôvodu bol dom zdevastovaný a či na búranie majitelia získali úradné povolenie, nie je momentálne známe. Fotografie o tejto nezmyselnej asanácii vypovedajú o všetkom. Aj tohto domu je škoda, pretože dokladoval typické osídlenie v banských mestách, teda vo svahoch okolitých kopcov. Podobné domy zasadené malebne do terénu nájdeme dodnes napríklad v Banskej Štiavnici, Španej Doline, ale aj Banskej Belej či v Smolníku.
Dom na Zlatej ulici známy svojou dlhou zelenou verandou. Bol to kamenný banícky dom s arkádovito podmurovanou verandou a zachovanou čiernou kuchyňou. Bol to jeden z posledných príkladov typického baníckeho domu v Kremnici dokumentujúci vykurovanie starších objektov, ako aj spôsob tepelnej prípravy jedál. Tento dom po rekonštrukcii by bol ozdobou nielen Kremnice, ale aj ktoréhokoľvek skanzenu. Aj tento dom bol však asanovaný a bez dodržania jeho pôvodného pôdorysu a uličnej čiary bol na parcele postavený celkom moderný dom. Je to nenahraditeľná škoda. Jednoducho, moderné objekty by sa nemali stavať v rámci pamiatkovej zóny, ale mimo nej.
Je neuveriteľné, že mohlo dôjsť k zbúraniu tohto nanajvýš hodnotného objektu. Dom stál v ulici Pavla Kižku, ktorá bola v minulosti súčasťou historickej, tzv. Zvolenskej ulice či doliny. Dom stál neďaleko pamiatkovo chráneného tzv. Križkovho domu a v susedstve potoka majúceho v minulosti veľký význam pre rozvoj baníctva v Kremnici. Zvolenská dolina sa spomína už v listine z roku 1331, pričom tu už v tej dobe stáli technologicky a finančne náročné zariadenia – huty a mlyny poháňané vodou z potoka. Tie sa nachádzali aj v oblasti, kde stál Zelený dom. Objekt mal podľa zachovaného zvyšku slohových architektonických článkov a dispozície goticko-renesančný pôvod. Vskutku si mohol pamätať zlaté časy Kremnice v stredoveku charakteristické bohatou ťažba zlata – spracovávaného na banských mlynoch, taveného v hutách a razeného v kremnickej mincovni. Kremnica v tom čase ovplyvňovala svetový trh obchodujúci so zlatom. No a my necháme takéhoto vzácneho pamätníka zdemolovať. Dom bol rozomletý na špeciálnom drviacom stroji z kameňolomu. Po dome nezostalo prakticky nič. (Niekoľko artefaktov sme odložili do depozitu združenia SOS Kremnica). To všetko bez zamerania objektu a historicko-umeleckého prieskumu. Navyše, hodnoty sa v tejto oblasti skrývajú aj pod zemou. Archeologický výskum, ktorý tu takisto nebol realizovaný, mohol priniesť nové poznatky o spracovávaní zlatej rudy a živote v meste v stredoveku i nasledujúcich storočiach. Večná škoda, ktorú už nikto nenahradí. Zelený dom bol nahradený tuctovým moderným katalógovým domom. Opäť sme tak prišli o jedno typické kremnické zákutie.
Kapustovský dom bol barokovým kamenným objektom zo 17./18 storočia. Na dome bol typický barokový vykrajovaný štít, aký sa v Kremnici už nenachádza. Zbúraním domu sme stratili neuveriteľnú architektonickú vzácnosť. Okrem toho bol na dome pôvodný krov, čo je v rámci Slovenska unikát a vždy cenný historický doklad. V dome boli aj vzácne klenby. Pamiatkový úrad nariadil pred asanáciou objekt zamerať, či sa tak stalo, nevieme. Argument, že dom stál blízko pri ceste, neobstojí. V západoeurópskych historických mestách si tamojší obyvatelia chránia aj úzke uličky. Nenechajú si zbúrať vlastné dedičstvo. Čo je však najsmutnejšie, zbúraním domu sa o ďalší objekt ochudobnilo vzácne námestíčko s pôvodnými banskými domami a barokovým svetelným stĺpom. Pritom ide o jednu z najstarších sídelných oblastí Kremnice okolo potoka vo Zvolenskej doline, ktorá je doložená už v roku 1331. Bolo tu banské zariadenie s administratívnymi budovami.
Prízemný banícky kamenný dom na Angyalovej ulici č. 436/69 tehlovej farby s nárožným kvádrovaním tesne nad námestíčkom (smerom na Skalku) s chránenými baníckymi domami a barokovou kaplnkou na Angyalovej ulici. Jeho asanáciou došlo k rozšíreniu nevhodných zásahov do tejto pôvodnej kompaktnej zástavby historickej banskej architektúry Kremnice. Platí to napriek tomu, že tento objekt už tesne nebol súčasťou kremnickej pamiatkovej zóny. Prečo do nej nebol v minulosti zahrnutý zostáva otvorenou otázkou. Je smutné, že ho nahradí moderný objekt nezohľadňujúci charakter okolitej zástavby.
Neďaleko pošty na Zechenterovej ulici v zákrute, kde sa cesta rozdvojuje smerom k Zechenterovej záhrade a smerom na železničnú stanicu, bol zbúraný jeden kamenný poldom, a to bez oficiálneho povolenia. Majiteľ bol za to pokutovaný. Miesto zostalo prázdne a tvorí medzi domami medzeru, ako keď je človek štrbavý. Škoda, dom už nikto, tak ako starý zub, na miesto nevráti. V tejto časti Zechenterovej ulice stála banská šachta František a bolo tu aj viacero banských kamenných a drevených domov. Dnes zostalo po nich už vyslovene iba torzo.
Jedno z najmalebnejších zákutí sa v Kremnici nachádzalo na Zechenterovej ulici východným smerom neďaleko pošty. V jedinečnom prostredí vo svahu vedľa úzkych schodov a chodníka sa nachádzala záhrada s malebným tehlovým plotom, čerešňou a kamenným baníckym domom. Dom nemal narušenú statiku a bolo v ňom zachovaných viacero pôvodných drevených prvkov a kachľových pecí. Po jeho odpredaji však nový majiteľ dom v roku 2004 zbúral, pričom je zarážajúce, že na parcele nedošlo ani k výstavbe nového objektu ani k žiadnemu využitiu parcely. Namiesto malebného zákutia tak musíme hľadieť na zanedbaný a vskutku málo pôvabný pozemok. Sme naozaj jediní, komu sa to nepáči?
Starší objekt, stojaci na mieste nového domu na ulici Rumunskej armády bol vybudovaný z nepálených tehál z cca z 19. storočia. Pri snahe o jeho rekonštrukciu bol výrazne staticky narušený a musel byť asanovaný. Na jeho pôdoryse potom vznikol nový objekt, prispôsobený proporciami a výškou okolitým stavbám.